Industriálne raňajky {4} Zimný prístav – Čo s ním?
Industriálne raňajky {4}
Zimný prístav – Čo s ním?
19.11.2019 8.00 design factory
Máte chuť na spoločné raňajky v design factory? Projekt Industriálne raňajky je pravidelný diskusný formát, ktorý ako asi tušíte sa vždy nejakým spôsobom dotýka témy priemyselného dedičstva. Inšpiratívni a tvoriví hostia sú zárukou toho, že sa dozviete veci, ktoré inde nezačujete. Stretávame sa každý druhý v utorok ráno pri spoločných raňajkách.
Zimný prístav dnes stojí na hranici vznikajúceho nového centra Bratislavy v zóne Chalupkova. Od Páričkovej po Dunaj aktuálne prebieha pravdepodobne najintenzívnejšia developerská výstavba v rámci Európy. Bývalá industriálna zóna sa transformuje bez zásadných prekurzorov zo strany územného plánovania mesta či pamiatkovej ochrany. Čakajú podobné nesystematické územné zmeny a strata priemyselného dedičstva aj Zimný prístav? Čím bol pre mesto výnimočným a čo by sme na jeho území mali chrániť? Každý z našich hostí sa územiu Zimného prístavu venuje dlhodobo a každý z trochu iného hľadiska. Spája ich však vedomie, že Zimný prístav je zatiaľ nevyužitým potenciálom mesta s jedinečnými technickými dielami.
Tereza Bartošíková je architektka, ktorá sa dlhodobo venuje téme priemyselného dedičstva. Pôsobí na Pamiatkovom úrade SR, kde patríje z pozície svojej odbornosti k jedným z najpovolanejších v oblasti architektúry technických pamiatok. Nedávno bola súčasťou tímu, ktorý vyhlásil niekoľko stavieb v Zimnom prístave za národné kultúrne pamiatky.
Jakub Ďurinda je inžinier techniky a zároveň predseda Klubu ochrany technických pamiatok, ktorý mapuje industriálne pamiatky a v období najmasívnejších demolácií industriálneho dedičstva v Bratislave bol jednoujedným z kľúčových osôb upozorňujúcich na kultúrne straty, ktoré tým nastali. V roku 2015 klub zorganizoval fotografickú súťaž „Zaostri na Zimný prístav“ aby tak upozornil na jeho hodnoty. Jakub sa momentálne venuje Zimnému prístavu ešte o niečo intenzívnejšie. Spolu s ďalšími nadšencami reštauruje ikonický remorkér Šturec a spoločne tiež rozvíjajú myšlienku vytvorenia lodného múzea neďaleko lodných bazénov prístavu.
Martin Dubiny je architekt a historickou priemyselnou architektúrou sa začal zaoberať ešte ako študent. Jeho diplomová práca bola zameraná práve na Zimný prístav a priniesla prvé komplexné architektonické pohľady na to, ako by nové lodné múzeum mohlo vyzerať. Zimný prístav bol vždy atraktívnou témou pre študentov a Martin sa dnes ako pedagóg na Fakulte architektúry STU v Bratislave aktívne zúčastňuje polemík o jeho novom využití. Svoje odborné zameranie prehĺbil práve na FA STU dizertačnou prácou o architektúre a hodnotách historických riečnych prístavov.
…
Vybudovanie Zimného prístavu na prelome 19. a 20. storočia malo zásadný význam pre rozvoj a vznik industriálnych zón Bratislavy, rovnako tak aj rafinérie Apollo a okolitých podnikov na ktorých území dnes vzniká bratislavský downtown. Zimný prístav bol nevyhunutnosťou aj pre rafinériu Apollo. Keby nevznikol samostate, rafinéria si plánovala vybudovať vlastný prístav. Zimný prístav znamenal prostriedok pre príjem surovín a export produktov z výroby. Preto bol kľúčovým a strategickým miestom. Prístav má pre prepravu tovaru svoj dôležitý význam aj dnes, je však v inej podobe a nevyužíva sa už inak ako v minulosti. Tvoria ho dva bazény (bazény sú v tomto prípade umelé zátoky, ktoré sú budované zásadne proti toku rieky). Neskôr sa Zimný prístav rozšíril, resp. rozšíril sa zimný prístav (pomenovanie Zimný prístav patrí len 2 bazénom a okoliu) o dalšie prístaviská a prekladiská smerom k Slovnaftu – jedno z nich sa volá Pálenisko.
Zimný prístav z prelomu 19. a 20. storočia je technickým dielom výnimočným tak v rámci Slovenska ako aj v strednej Európe. Územie Zimného prístavu aj priemyselných zón bolo pretkané koľajovou dopravou. Pretože doprava bola nevyhnutnosťou a podstatou priemyselnej výroby. Koľajovou dopravou sa odtiaľto dopravovali tovary a suroviny nielen do odľahlých končín Bratislavy ale na celé územie krajiny. V istom zmysle možeme povedať, že vďaka Zimnému prístavu mohla vzniknúť aj budova dnešnej Design factory) a možno tiež aj to, že aj vďaka nemu sa Bratislava neskôr stala hlavným mestom.
K Zimnému prístavu patrili aj dunajské sklady, ktoré boli rozmiestnené pozdĺž Dunaja na mieste dnešnej Eurovea – z nich sa zachoval len Sklad č. 7 – ktorý je vlastne už súčasťou komplexu Eurovea. Bol vyhlásený ako prvá technická pamiatka Zimného prístavu aj v rátane uzemia „okolo Apolky“, v roku 1986.
