Industriálne raňajky {3} O výnimočnej spolupráci na projekte Matadorka
Industriálne raňajky {3} O výnimočnej spolupráci na projekte Matadorka
5.11.2019 8.00 design factory
Máte chuť na spoločné raňajky v design factory? Projekt Industriálne raňajky je pravidelný diskusný formát, ktorý ako asi tušíte sa vždy nejakým spôsobom dotýka témy priemyselného dedičstva. Inšpiratívni a tvoriví hostia a moderátor Martin Mjartan z Fakulty architektúry STU sú zárukou toho, že sa dozviete veci, ktoré inde nezačujete. Stretávame sa každý druhý v utorok ráno pri spoločných raňajkách.
_
Industriálne stavby sú dnes stále skôr prehliadaným kultúrnym dedičstvom. Odborníci, architekti i pamiatkari často lavírujú pri otázke ich hodnôt a argumentácii pre ich záchranu. Oproti iným druhom pamiatok je totiž dedičstvo industriálnej éry omnoho vrstevnatejšie a na prvý pohľad komplikovanejšie. Predstavuje odlišnú estetiku a jeho hodnoty presahujú samotné stavby. Napriek ohromnému vplyvu industrializácie na životy nás všetkých sa spoločenské vnímanie starých tovární mení len pomaly. Najmä na území Bratislavy sa mnoho priemyselných komplexov stalo obeťou investičných výnosov developerov a nedostatočných výskumov štátnej pamiatkovej starostlivosti. Máme tak len málo príkladov vydarených konverzií. V nedávnom čase však zarezonoval projekt konverzie areálu Matadorky v Petržalke s historickou Smaltovňou – uhorskou továrňou na smaltované výrobky zo začiatku 20. storočia.
Architektom areálu Smaltovne bol Heinrich Zeiger, ktorý sa špecializoval na priemyselné objekty. Jeho unikátne jednopriestorové haly s oblúkovými železobetónovými nosníkmi, ktoré sú mimochodom jedny z prvých na území Slovenska, sa dostali do historického prierezu vývoja architektúry od renomovaného vydavateľstva Taschen. Stavby bývalej Smaltovne sú tak dopĺňajú mozaiku vývoja svetovej architektúry vedľa architektonických velikánov ako boli Frank Lloyd Whight či Gaudi. Smaltovňa je evidentne hodnotným dokladom vývoja architektúry, napriek tomu Ministerstvo kultúry v roku 2013 nevyhovelo žiadosti Pamiatkového úradu a areál sa nestal pamiatkovo chráneným.
Spočiatku hrozilo, že areál historickej Smaltovne bude kompletne zbúraný. Územný plán zóny počítal s výškovými budovami a keďže vlastník nebol nijakým spôsobom viazaný historické stavby zachovať zdalo sa, že o ne prídeme. Prvé vizualizácie a plány od ateliéru Compass sa dostali na svetlo sveta koncom roku 2018. Zo slávnych veľkopriestorových hál zostali iba krátke výseky. Tu sa začína spolupráca medzi nadšencami priemyselnej architektúry z projektu Čierne diery a autormi konverzie areálu. Na jednej strane architekti „v službách“ developera a na strane druhej architekti „zachraňujúci“ tieto stavby. Budeme sa rozprávať o tom ako našli spoločnú reč a ako zohľadnili zdanlivo protichodné požiadavky.
Matej Grébert je architekt a spolu s Jurajom Benetinom frontmanom výrazného architektonickeho ateliéru Compass (AC). K ich najznámejším dielam patrí polyfunkčný komplex Slnečnice, projekt lyžiarskeho strediska Bachledka v Ždiari a ich víťazný návrh architektonicko-urbanististickej súťaže areálu Cvernovky v Bratislave. Medzi ich posledné projekty patrí návrh konverzie areálu Matadorky v Petržalke, ktorej súčasťou sú historické budovy Smaltovne.
Miroslav Beňák je architekt a nadšený popularizátor starých tovární, baní a zabudnutých miest ako zakladateľ projektu Čierne diery (ČD).
Veronika Chládeková je architektka, ktorá sa vo svojej dizertačnej práci venovala práve priemyselnej architektúre Bratislavy. Spolu s Mirom Beňákom upozornili na hodnoty industriálneho dedičstva areálu Matadorky.
